Anna Nahálková | Články / Recenze | 14.04.2014
Teplé tóny zdanlivo chladnej Marissy Nadler, americkej neofolkovej kráľovnej, vhodné i do nedávnej pseudozimy, sa poskladali do nového albumu s názvom July. V poradí už šiesty release produkoval Randall Dunn, známy zo spoluprác s Earth či Sunn O))), Marissa si vie vyberať ľudí. Tiež dokáže pretvárať realitu do poézie tak, aby sa z nej nestal len nejaký kompót, ale niečo lepšie: dark folk s typicky nadlerovskou harmóniou medzi inštrumentálnou a vokálnou zložkou. To je viac ako kompóty, ktoré bežne konzumujeme, takže počúvajme:
Drive ako otvárací track síce pôsobí miestami à la Julianna Barwick, no tvárnosť hlasu deklaruje žiadanú unikátnosť Marissy. Očistne pôsobiaca sila jej spevu si dovolí nerušiť, rovnako ako refrén: „Nothing like the way it feels to drive/ still remember all the words/ to every song you ever heard.”
Akoby cez stroj času utkané vlákna jemnej hudobnej pavučiny vystavanej z piesní 1923 alebo We Are Coming Back vás potom odteleportujú presne tam, kde Marissa dokazuje až archetypálnosť svojich vokálov a tiež fascinujúcu schopnosť použiť ich v rôznych polohách, maskách. Vo Firecrackers sa napríklad stanú kaskádou nad zapadajúcim júlovým slnkom či lepšie povedané, zimnou spomienkou na júlové západy slnka.
Dead City Emily, prvý singl, je prúdom podvedomia zaznamenaným do tónov, podľa Marissy je to fiktívna konverzácia o vzťahu s istým mužom, teda lovesong, ktorý jej mal pomôcť, „to get my shit together“. Ostatné piesne, opäť prevažne balady (vyzdvihujem Desire a Nothing in My Heart), sú prírodným produktom bez umelých sladidiel afektu. Texty piesní naznačujú rozpravy Marissy so sebou, uzavretie sa v tmavej miestnosti svojej mysle, do ktorej presvitá slnko tak, ako sa to deje na coveri albumu. V rozhovoroch priznáva, že jej tvorba sa postupom času stáva intímnejšou, úprimnejšou, viac a viac vnútorným vyznaním. Cíti na sebe progres: od vymyslených príbehov ku osobným vyznaniam a ku väčšej pravde. July tak minimalistickým spôsobom produkuje infúzie úprimnosti, odhodlania a možno i nádeje.
Nie je úžasné, čo všetko môže dodať jeden album? Ostatné bude možné prebádať na jej aprílovom koncerte v Prahe. Hĺbavo a roztúžene rozochvieva struny vášho podvedomia: Marissa Nadler a July.
Marissa Nadler – July (Sacred Bones Records, 2014)
http://marissanadler.com
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.