Jana Michalcová | Články / Recenze | 18.01.2017
Niektoré veci ostávajú nemenné. Keď pred dvanástimi rokmi José González vydal svoj prvý album Veneer, nasadil dobrý základ, na ktorom môže stavať doteraz. Jadro je rovnaké – tlmený dvojvrstvový hlas, éterické melódie, špičkové ovládanie akustickej gitary. Na desiatich skladbách z nového albumu Vestiges & Claws to znie, ako keď sa africký groove nahráva v tanečnom klube, ale dirigentom stále ostáva José González.
Máš rád, alebo nechaj tak. Album si González produkoval sám, čím sa ešte viac prejavil jeho rukopis. Aj keď z prvého posluchu vynikne jednoduchosť, pri tých ďalších sa prejaví sofistikovanosť skladieb. Vrelo zafarbený hlas miestami prechádzajúci do falsetta s až pastorálnymi pasážami, ako je to pri skladbe Let It Carry You, pridáva na mnohovrstevnosti. To, čo je ukľudňujúce, nie je len hlas, ale aj opakujúce sa motívy gitarových taktov, ktorých rytmika prevažuje nad zvyšnými nástrojmi. Malé zmeny však prídu vhod a jednou z nich je Stories We Build, Stories We Tell či výraznejšia Leaf Off/The Cave, kde sa úder do bubna neberie ako priestupok. Práve naviazanosť, no aj absencia výrazných skladieb a jasná dominancia hlasu bráni albumu vyvíjať sa.
Pod kľudom, ktorý skladby vyžarujú, sa skrývajú existenciálne otázky. O mieste človeka vo svete, o zmysluplnosti práce a medziľudských vzťahoch vsadených do veršov. Každá zo skladieb je hodná vypočutia, žiadna z nich neprevyšuje ostatné. José González si albumom obhájil miesto jedného z najkonzistentnejších spevákov na scéne.
Vyšlo v magazínu Full Moon #48.
José González - Vestiges & Claws (Mute, 2015)
www.jose-gonzalez.com
Live: José González + The String Theory (se)
27. 1. 2017 19:00
Forum Karlín, Praha
www.facebook.com/events/593846004156117
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
