Články / Recenze

Milý popík Acollective

Milý popík Acollective

Matej Kráľ | Články / Recenze | 25.05.2018

Izraelská hudba už dlhodobo vo veľkom vyváža do sveta dravé kapely, čo sa neboja robiť muziku po svojom. O ich usilovnosti svedčí aktívne koncertovanie, ale aj snaha o jedinečnú šou a zvuk. Nejde samozrejme len o relatívne veľké mená ako Yael Naim či Asaf Avidan. Na Slovensku zabodoval medový folkový zvuk kapely Lola Marsh so speváčkou Yael Cohen, minulý rok zahrali na pražskom Metronome vynikajúci koncert elektropopoví Garden City Movement. Teraz prichádza so svojím tretím albumom sedemčlenná zostava Acollective, ktorá sa už s tunajším publikom tiež dobre pozná.

A získala si ho najmä lepkavými refrénmi. Album Pangea z roku 2014, s ktorým sa predstavili aj na festivale Pohoda, sa nesie v rozmanitých popových tónoch. Hudobne nenáročné piesne navyše zdobia charakteristické úpenlivé vokály dvoch spevákov, ktoré len podčiarkujú striedanie veselých a smutných, ale vždy emotívnych atmosfér.

Tí sa nechali počuť, že práca na novom albume sa natiahla hlavne kvôli plánovaným experimentom. Skladať hudbu v siedmych ľuďoch môže komplikovať práve široké spektrum inštrumentálnych možností, a to potom podnecuje nerozhodnosť. Acollective prinášajú milý počúvateľný popík plný rozličných akustických nástrojov. Vokály sú uveriteľné a úprimné, naratív pekne vystavaný s pohodovou atmosférou. Nahrávka znie takmer po všetkých stránkach rovnako ako ta predchádzajúca a chýba jej dynamika. Nepočuť ani v rozhovoroch avizovanú hutnejšiu elektroniku, ani bohatšiu rytmiku či perkusie. Laikovi by sa mohlo zdať, že hudobné spektrá by na pódiu vedeli v pohode vykryť muzikanti aj v piatich či štyroch, možno ak by pridali niekoho na sláky, ktoré sa nenápadne vyskytnú v niekoľkých piesňach.

Skladby sa lepia na seba a jedna druhej sa až príliš podobajú. Z nahrávky je cítiť, že kapela ostala v prostredí, v ktorom sa cítia bezpečne, a fanúšik, čo netúži po prekvapeniach, neostane sklamaný. Škoda len, že k svojmu zasnenému zvuku nepridal tento relatívne početný kolektív žiaden presah. V koncertnom setliste sa teda určite vymenia názvy niekoľkých piesní, obsah s formou ale sú rovnaké. Kapele tak ostane len moment prvého očarenia, pod ktorým sa nachádza identická zmes zúfalo hľadajúca nové nápady.

Info

Acollective – The Coming of Light (Broji Studios, 2018)
bandcamp kapely

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace