PCPC (Parquet Courts, PC Worship a tak ďalej)

Strieborné roky deväťdesiate sú späť a nebude to zrovna zásluha rafinovanejších náckov v uliciach, dvojnásobným počtom mafošov a populistickými kokotmi vo vláde, to je skôr permanentný jav. Zostaňme radšej pri muzike, kde sa toho vtipného deje pomerne viac. Ak nepatríte medzi tých, ktorých by z ponovembrovej letargie vytrhli popové úlety z cudzej garáže, žiletky nepoužívate a moruše zďaleka obchádzate, vedzte, že je tu stále šanca vypočuť si poctivý rock'n'roll.

Nebyť komentáru na youtube pod songom Sunbathing Animal od Parquet Courts, premeškal by som dve kapely srandistov z New Yorku, hrajúcich minimálne pod štyrmi názvami. "Put Ramones in a blender with Sonic Youth and Pavement's guitar sound, drink that, puke it out and you get this song", pre niekoho inzultácia, pre mňa najlepšie odporúčanie. Prihoďme do toho maglajzu ešte Dinosaur Jr., Dead Kennedys a Television. V tejto kapele sa spájajú pomaly všetky starešiny, ktoré mam tak rád, žerem im to aj s navijákom. Po temných albumoch, s ktorými sa tohto roku roztrhla sieť, konečne niečo nabité pozitívnou energiou. Jonathan Richman tancuje v lesbickom bare, Beat Happening sú druhou stranou indie popu a Parquet Courts drtia špinavé garážové retro, za ktoré sa netreba hanbiť, keď ženám privodia úsmev popod fúziky pri prerábke These Boots Are Made for Walking, tentokrát pod označením Parkay Quarts. Vyrazný refrén z Bodies, dvojakordové monotónne primitívne lo-fi, motorik bicie v Everyday It Starts a odrozprávané poetické storky ako na titulnej Content Nausea. Keby college radiá mali ešte nejaký dosah, boli by z toho prvotriedne hity aj bez požehnania WFMU alebo KEXP. Dear Ramona, oni sa len tvária, že na ničom nezáleží, že to punkové gitarové sólo v Docking & Dodging by zahral aj tvoj krpatý brácho na detskej gitare, ale oni dobre vedia, čo a ako hrajú. Vraj to stále ide aj bez major labelu. Americká krása. Checked out of the Heartbreak Hotel.

Do partie pridajte noise rockerov z Brooklynu PC Worship, pochádzajúcich z nezávislého detského domova Northern Spy, kde prebývajú rôznorodí outsideri od Arta Lindsaya z no-wavových ikon DNA cez avant dance-punkový Ceramic Dog Marca Ribota po českých DVA. Album Social Rust, to je výber zo starého NYC punku od Velvet Undergound po Richarda Hella & The Voidoids na ploche jedného albumu, kde každý song vyzerá ako pocta inej kapele. Hneď na prvej Odd ma prekvapili úvodné akordy ako z učebnice, ktorú napísali Stooges s I Wanna Be Your Dog až na to, že sa zjavia po minúte a pol neurčitého noisu a ozve sa hlas podobný skôr Mansonovi v I Put a Spell on You ako Iggymu Popovi. Stačilo by kúsok ubrať efektu na vokále a bola by z toho rafinovaná paródia na Lost Highway. Thurston Moore dobre vie, prečo si týchto beatnických punkáčov berie na tour. Bordelovosť podľa vzoru najviac opomínanej kapely z newyorskej scény DustDevils, s trochou elektronického ruchu navyše a pár samplov z požutej kazety. Pôvodne spáľnový one-man projekt Justina Fryea sa premenil na veľkú kapelu nadväzujúcou na Bad Moon Rising a Sister, čo je silne počuť práve na ťažkých valivých a škripajúcich gitarách v Paper Track (Dig) a Rust. Baby in the Backroom, to je zase Beck a rozladená španielka, ktorú spálil pri nahrávaní No Money No Honey na 8-track.

Ak Parquet Courts sú tu za stranu zastupujúcu Merry Pranksters, tak PC Worship sú podkutí inteleguáni, ktorí chcú experimentovať, a pri tom sa zabávať. Ako znejú, keď sa ocitnú na spoločnom pódiu ako jedna entita pod kryptovacím kódom PCPC (čítaj popiči!), sa určite dozvieme z reportu o vystúpení na Le Guess Who? v Utrechte. Tipoval by som, že minimálne tak dobre ako Minute Flag, Ciccone Youth alebo Fantômas/Melvins Big Band!