Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 17.04.2020

Pred pár týždňami vyšiel nový diel Animal Crossing na Nintendo Switch a zdá sa, že momentálne ľudia tento druh zábavy veľmi ocenili. Len v Japonsku sa za prvých desať dní predalo viac ako dva milióny kópií. O tom, prečo je detský simulátor farmárčenia tak populárny, koluje jedna teória, ktorá odkrýva skrytú genialitu Nintenda.

Základ hrateľnosti Animal Crossing je veľmi jednoduchý – máš svoj pozemok, tam si pestuješ rastliny, potom sa socializuješ so susedmi a nakoniec môžeš rozvíjať svoje talenty. Zároveň si stále v prírode, vo svojom vlastnom domčeku a okolo teba nie je priestor zaprataný priemyslom. Nintendo nevedomky našlo kľúč k tomu, po čom ľudia naozaj túžia. Nie byť napchatý v panelákoch vo veľkomestách, ale žiť v prírode. A rovnako ako je hráč v Animal Crossing obklopený ostatnými osadníkmi, tak aj my pociťujeme potrebu mať vo svojom okolí iných ľudí. Japonskí vývojári nasimulovali ideálny svet, v ktorom odhalili, že množstvo pominuteľných potešení je zbytočné a jediné, čo skutočne potrebujeme, je obyčajný každodenný život v nepoškodenom svete naplnenom prírodou. Alebo to tak vôbec nie je a tento patetický výlev je iba výsledkom mojej niekoľko týždňovej karantény, nostalgie za horou v domovských Obyciach a zážitkom z dvoch krásnych hier, ktorých základ tkvie práve v ich vzťahu k prírode.

Meadow vychádza zo základov série Shelter – simulátorov života divokých zvierat, ktorých náplňou je lov, vyhýbanie sa predátorom a staranie sa o svoje mláďatá. To všetko v atypickom grafickom spracovaní, ktoré je zmesou ručne kreslených textúr a lowpoly vizuálu. Po odstránení elementov prežívania sa môže zdať, že zostane iba nezáživná hra, v ktorej ako zajac bezcieľne chodíte po prázdnom svete, ale v skutočnosti Meadow takto vôbec nepôsobí. Dobrodružné prežívanie nahrádzajú MMO prvky, ktoré tvorcovia nazývajú ako „fórum prezlečené za hru“. Kvôli špecifickej hrateľnosti vznikla aj extrémne špecifická komunita, ktorá nevyhľadáva akčnosť a konflikt, ale pokoj. Hra poskytuje čistý sociálny zážitok, ktorý je okresaný o verbálny alebo textový chat, a namiesto toho sa s ostatnými hráčmi dorozumievate iba skrz zvuky a gestá zvierat a zopár roztomilých emotikonov. Pri čítaní užívateľských recenzií som v žiadnej z nich nenašiel, aký je cieľ hry. Keď som ho teda nakoniec objavil až skrz pozorovanie ostatných zvierat a vďaka vzájomnej pomoci neznámych spoluhráčov, bol to veľmi príjemný pocit, s ktorým Meadow pracuje často. Zjednodušene je potrebné zbierať rôzne predmety, čo môžete robiť aj sami, ale hra vás k spolupráci núti, a to nie iba kvôli postupu. Tvorcovia si uvedomujú, že silná stránka hry vyniká hlavne vtedy, keď sa cez rozprávkovú prírodnú krajinu v zemitých tónoch spolu prechádzate so žabami, zajacmi, orlami, jeleňmi, ježkami a tigrami. Na soundtracku si dali autori taktiež záležať, ale pekným doplnkom je aj súčasnou situáciou inšpirovaná dvojica inštrumentálnych albumov od Nine Inch Nails zo série Ghosts – Together a Locustus. Kapela ich vydala ako znak solidarity v ťažkých časoch a Trent Reznor v krátkom sprievodnom texte poukázal na dôležitosť medziľudského kontaktu: „Aj keď mnoho ľudí definuje samých seba ako antisociálne typy, ktoré preferujú byť osamote, tak momentálna situácia nám ukázala dôležitosť a silu spojení medzi ľuďmi.“

Zatiaľ čo pohľad na prírodu očami Meadow bol zameraný na väčšie ekosystémy, tak Unravel rozlišuje aj najmenšie steblá trávy. Naturalistické zasadenie tejto platformovej skákačky je oporou smutného príbehu o starej paní, ktorá stráca spomienky a zostávajú z nich iba rozmazané fotky v albume. Aby o ne naveky neprišla, tak malý Yarny, ktorý náhodou vznikne zo spadnutého klbka, cez spomienky prechádza, prepája ich vlnenou niťou a postupne obnovuje. Po skočení do fotografií sa ocitá v očarujúcich svetoch plných kvitnúcich ďatelín, borovicových hájov, popadaného jesenného lístia, ale aj slaného morského vzduchu. Návrh postavy Yarnyho (ktorého si môžete vyrobiť aj doma), je úžasný sám o sebe a k jeho uveriteľnosti prispievajú drobné momenty interakcie s okolím. Pri západe slnka si s úžasom obzerá lúče svetla prenikajúce cez čiastočky prachu, v zime si objíma rukami telo a zohrieva sa, a keď vyjde z vody, celý sa otrasie. Táto nevinnosť a jednoduchá ovládacia schéma by mohli naznačovať, že je to ľahká hra pre najmenšie deti, ale niektoré úseky a hádanky sú nečakane frustrujúce. Roztomilosť celého výsledku tieto chvíle prekrýva. Zároveň je súčasťou predplatnej služby od EA – Origin Access–, kde si za 3,99 € mesačne môžete stiahnuť ďalších dvesto novších aj starších hier.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Preview: Le Guess Who? 2024

Maria Pyatkina, David Čajčík, Michal Pařízek 29.10.2024

Pokud někde objevovat, tak právě tady. Vybíráme z napěchovaného programu devět jmen.

Šejkr #140: V obraze

Michal Pařízek 04.10.2024

Dneska v osm večer na Radiu 1 spolu s Angeles Toledano, Melike Şahin, Autumnist, Juliánem Mayorgou nebo Cindy Lee. If You Hear Me Crying… leave me alone.

Šejkr #139: „I’m sure we’re not the only ones“

Michal Pařízek 20.09.2024

Šest dní u moře uplynulo tak rychle, že jsem se ani neotočil, a určitě nejen proto, že tam bylo 15 stupňů. Ale ve stínu toho, co se dělo/děje tady, už…

Šejkr #138: Prsten

Michal Pařízek 06.09.2024

Okruží severu sedí kolem mozku pevně a (možná) napořád, podobně jako prsten, který mám na prstě snad po třiceti letech. Přišel ke mně před Rouge, komu tak asi patří? Forget…

Tak daleko, tak blízko: Mario „Dust“ La Porta (Psychopathic Romantics)

redakce 29.08.2024

Mario „Dust“ La Porta si zařídil svůj bar, aby se měl kde zašít, taky si tam hrává. A se svojí kapelou jezdí po světě. Přijedou i do Kaštanu.

Šejkr #137: V přízemí

Michal Pařízek 23.08.2024

Štvanice minulý pátek hořela. První pražský Underground Overtake se povedl náramně, atmosféra euforická a velká stage, která u Bike Jesus vyrostla, byla zatraceně funkční i slušivá.

Válová a Janáček, abstrakce na třetí

Veronika Mrázková 13.08.2024

Současně je právě marnost a nevědomost, kde začít a kde skončit, vzrušující. Tlumí racio a vynucuje si takové oddání dílu, které se obejde bez faktického výkladu či pointy.

Top 5 Brutal Assault 2024

redakce 13.08.2024

Letošní Brutal Assault je za námi a vypadá to na jeden z nejvýživnějších ročníků vůbec. A to nejen podle našich vyndaných reportérů.

Šejkr #136: Rutina nevadí

Michal Pařízek 09.08.2024

Rozhovor s Nubyou Garcia jsem dělal před pár lety, bylo to uprostřed covidu a bylo to tím poznamenané, ale už tehdy to bylo milé...

Šejkr #135: Post Vintage

Michal Pařízek 26.07.2024

Všechno dobré, něco výjimečné, vytržení s sebou přinesla Aunty Rayzor a vyloženě roztomilí Irreversible Entanglements. Zejména Camae Ayewa, která se chtěla boxovat.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace