Videohry na doma: Simulovaná samota

V časoch zvýšeného výskytu ľudí sediacich doma je šírenie osvety o dobrej kultúre snáď ešte dôležitejšie než doteraz. Nechceli by sme predsa všetok ten voľný čas len tak zahodiť do koša. Nápad potešiť sa skrz kultúru považujem za vskutku ctihodný a som tak veľmi rád, že môžem prispieť aj mojím kúskom odporúčaní do tohto seriálu. Michal Pařízek predpisuje hudby, knihy a glosy na doma už od pondelku a ja na neho nadviažem z trochu iného, videoherného súdka.

K posledným pár dňom som sa postavil ako k vhodnej príležitosti pre návrat k zanedbávaným koníčkom, špeciálne hraniu. Už dlho sa na videohry pozerám s výčitkami, prečo by som sa hral, keď môžem robiť niečo produktívnejšie. Zároveň pri máločom sa dá tak efektívne odtrhnúť od reality. Môj vkus na hry je veľmi špecifický a pri pohľade na poväčšine digitálnu zbierku neviem vybrať spoločný znak titulov. Niekedy k získaniu môjho záujmu stačí jednoduchá návyková mechanika, inokedy bizarný vizuál alebo proste pútavo napísaný príbeh. Nasledujúce dva indie tipy majú v sebe kúsky týchto čŕt, ale v mierne odlišných pomeroch.

Nič neznázorňuje samotu a izoláciu lepšie ako opustená zasnežená chata uprostred chumelice. V prostredí jasne inšpirovanom filmom Fargo bratov Coenovcov (ktorého seriálové pokračovanie si môžete pozrieť so sedem dňovým trialom HBO GO) sa odohráva aj Kona – detektívna adventúra o mysterióznom zmiznutí obyvateľov mesta v provincii severného Québecu. A síce skúmanie prázdneho kanadského mesta môže znieť ako adept na najnudnejší simulátor chodenia, vývojári sa uistili, že sa hráč naozaj cíti ako súkromný detektív zo sedemdesiatych rokov. Už len tak jednoduchá vec ako hľadanie domu je zábavné, keď počas jazdy treba vytiahnuť mapu a podľa značiek na ceste nájsť správnu adresu. Hudba a voiceover v tretej osobe sú dostatočne dramatické na to, aby to pôsobilo filmovo, ale herné mechaniky sú zároveň natoľko hlboké, aby zostal dojem hry. Po dlhej prechádzke v zime sa treba ohriať a pri veľkom strese si zas detektív musí zapáliť alebo vypiť pivo. Atmosféra zmrznutého prostredia je najlepšie cítiť, keď sa zvuky prenikavého vetra zmenia na kľudné praskanie kozubu vnútri domu.

„Toto je príbeh muža menom Stanley. Stanley pracoval vo veľkej firme, kde bol pracovníkom 427. Práca zamestnanca 427 bola jednoduchá – sedel v kancelárii a stláčal klávesy podľa pokynov na obrazovke. Tie mu povedali, aké klávesy má stláčať, ako dlho a v akom poradí,“ uvádza britský rozprávač hru The Stanley Parable. Ako Stanley si jedného dňa uvedomíte, že žiadne rozkazy na obrazovke nie sú a rozprávač vás posiela preč z kancelárie. Paródia korporátneho zmýšľania, vytvorená najprv ako mod pre Half-Life 2, komentuje možnosti voľby a relatívnej slobody, ktoré hry aj život ponúkajú. Buď sa môžete riadiť knižným rozprávaním, ktoré dopredu určuje, že má Stanley vojsť do ľavých dverí, alebo sa hre vzoprieť a prejsť pravými dverami. Všetky rozhodnutia sa zúročia v jednom z devätnástich koncov. Koncept opakovania a skúšania rôznych možností je jednoduchý a vtipný najmä vďaka skvelému scenáru, ktorý je na každú situáciu pripravený a často krát búra štvrtú stenu medzi hrou a hráčom. Na ilustráciu humoru je najlepší trailer k vylepšenej verzii pre nové konzoly.

Kto by ale chcel hry zadarmo, tak Epic Games každý týždeň niekoľko rozdáva a od 19. 3. zrovna aj The Stanley Parable spolu s Watch Dogs.