Muro | Články / Recenze | 08.09.2013
Čo je najväčšou záhadou na tomto diele, sa netýka procesu realizácie, ani dídžejov zoskupenia. Najzáhadnejším faktom sa stáva podozrivo vlažná pozornosť zo strany poslucháčov. Kde to väzí, že tejto divej odrode indietronického glitch hopu sa ušlo toľko exaltovaných bliakaní o neoriginálnom nástupe na scénu?
Nuž, dnes z niekdajšej pätice trojica Ooah, Boreta a edIT, ktorí sa ušľachtilým krížením elektronických vplyvov dopracovali za štyri roky k debutu, o ktorom je tu reč, si dovolila inšpirovať sa losangeleskou, teda domácou beat scénou. Počastovali tým niekoľkých silných fanúšikov tejto kultúry, ktorá im vzápätí vystrčila nemálo odmietavých prostredníkov na všetkých frontoch. Nespravili nič také, čo by nebol spravil Flying Lotus, ozývalo sa. Toto je veľmi slabý výkon, prikykovali iní.
Čas plynie; ubehli tri roky od doby, čo sa na hladinu on-line zinov vyplavila zdochlina na cti utrhaného počinu, a všetko je – aspoň pre mňa – inak. Nespomínam si, koľkokrát som presne čítal výroky pojednávajúce o zhola nulovej estetickej hodnote Drink the Sea. Prevažne boli podopierané nízkou originalitou, sťažnosťami na skromné vybočenia, ktoré by nejako okorenili robotický sound, narážky a urážky na podprahovú evidenciu wonky a tak ďalej a tak podobne. Stále sa márne snažím prísť na to, v čom tkvie taký pretlak nespokojnosti. Pretože, na počudovanie, Drink the Sea si popri drvivej väčšine nahrávok kultivovanej odrody glitch hopu nepestuje imidž na prietrži samplov a neuveriteľne pozornosť odvádzajúcich vsuvkách. Keď si americkí Hui, Dui a Lui nastavia na začiatku atmosféru horúcej tropickej noci, pôjdu do nej stále hlbšie a hlbšie, až dokým sa v nej stanú neviditeľnými. Na moje obrovské prekvapenie, žiadne preplácané tropical efekty sa nekonajú. Všetko sa rezko kolíše medzi inštrumentálom a priliehavo krojeným taktom dubstepu. Toto chce nekresťansky dobré audio!
Vnútorný hlas sa beštiálne rozbíja a otvára expedíciu do tmavých kopcov nočného predmestia. Vyhovuje mi spodná poloha, ktorá poskytuje bohaté možnosti a preväzuje vyslovene každú sekundu do ucelenej minutáže. Tesne za jej polovicou sa zaskvie hlas elektronickej umelkyne Swan, ktorá za normálnych okolností vystupuje predovšetkým so zoskupením Pair of Arrows. S precíteným, mierne ublíženým hlasom sa vkráda do neprerušovaných glitchov a bass dropov pri interpretovaní jemne cynického a trpko melancholického textu o nádejnej náprave vzťahu. Je nutné uznať, že po opakovanom počúvaní sa začnú aranžmány jeden na druhý ponášať, no viem si živo predstaviť, ako rozhádzaný by bol výsledok, keby tak tomu nebolo. Na Drink the Sea mi nechýba ani (twee) skwee, ani viac škrabkavého wonky a vonkoncom ani kontinentálny house. Všetko je v ňom posadené tak, aby to bolo akurátne heavy.
Podľa všetkého bolo to rozhorčenie len planým poplachom. Drink the Sea sa triezvo drží svojich zásad a s výnimkou mathrockových stredných polôh príliš neriskuje. Nebol by som mal za zlé tým, ktorí tvrdia, že beatom na zmieňovanom albume chýba hlbšia myšlienka, keby mi objasnili, v ktorom inom môžem niečo také nájsť. Kontemplovať pri dubstepe je totiž vždy to pravé.
The Glitch Mob – Drink the Sea (Glass Air Records, 2010)
www.theglitchmob.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.