Púť silne žensky motivovaných osudov

Ezoterické spojenie sestier Biancy a Sierry Casady (Coco a Rosie) s niekoľkoročnými prestávkami zakaždým splodilo znepokojivo výnimočné albumy. Detské povedačky a hračky podávané s cynickým rapovým pátosom a avantgardnou operou boli aj sú pre mnohých nevyčerpateľnou studnicou originality a prapodivných príbehov. Bez rozprávačského talentu by však bol nový album Tales of a Grass Widow namiesto novej dávky zvrátenej krásy len umrnčaným pokusom o „creepy“ etno-folk. Pýchou dvojice je odvaha podávať všetko v prvej osobe, a to či sa jedná o poetické zamyslenie prostitútky (Harmless Monster), alebo inej slamenej vdovy, zakaždým prináša v rámci albumu nový prísun estrogénnej energie.

Veľkodušným pozvaním Welcome to the Afterlife sa otvára album, pri ktorom nie je potrebné načierať do bezodných osobnostných močiarov, pretože aj napriek metaforickým zvratom je jeho fantastika držaná vo vytýčených hraniciach. Biancin inak plačlivý hlások sa v novom prostredí viac kryštalizuje a plynie rovnobežne s naliehavosťou textov. Prenesenie do záhrobných dimenzií majú na svedomí striedavé hlasové pohladenia a škraboty sestier, ktoré síce pootváraju prehnité hroby, no z ich dier vanú čerstvé a nové beaty s orientálnymi a exotickými motívmi. „Gravedigress dig me hole I can bury/ All of my love and all of my holy,“ znie v Gravedigerss jedno z mála spojení s rytmikou a kabaretnou atmosférou predošlých albumov.

Novinkou sú píšťalkové a harmonikové pasáže, ktoré sa prikláňajú k meditatívnosti a etnickým koreňom rôznych kultúr. V takomto prostredí vznikajú skladby, ktorými vás sestry Casadyové prevedú od vypálenej pustatiny až k nežným lúkam koloniálnej éry. Tam sa totiž odohrávajú všetky manické premeny kontrastne zdanlivo nespojiteľných hudobných prvkov. V zvláštnom opare tónov na mól sa potackávajú jednoduché melódie, ktoré ste zaručene ešte nikdy nepočuli, a ich opornými barličkami sú „len“ slová: „I used to be the son or the daughter of the last name Charlotte, nows I'm humbug and I'm harlot.“ Album si so svojou precíznou kontextovou prepojenosťou môže dovoliť rôzne zastavenia pri polámaných existenciách Child Bride a Harmless Monster, ale i postapokalyptické výzvy v Tearz for Animals, kde sa dostáva k slovu aj hosť Antony Hegarty. Sirénový spev striedajú nenútene uspávanky, beatbox etnické cinkátka a bongá a v orientálnom duchu sa nesie to najpodstatnejšie – príbehy. V nich si pripíjajú anjeli s démonmi a kladú nám ostatným otázky: „Do you have love for humankind?“

Púť silne žensky motivovaných osudov, tak príznačná pre život Casadyových sestier, nemá konca a pokladala by som za spoiler reprodukovať všetky tie, ktoré nám dovolili odhaliť v najnovšom albume Tales of a Grass Widow.

Vďaka excentrizmu a prirodzenej odlišnosti Cocorosie je tento počin veľmi príjemne pritiahnutý za vlasy a jeho emocionálny stisk nepoľavuje v hravosti ani v šialenosti.