Matej Kráľ | Články / Recenze | 18.09.2020
Owena Palletta som videl za podivuhodných okolností naživo pred mnohými rokmi v košickej Tabačke. Vedel som o ňom akurát to, že je to „ten týpek čo hral s Arcade Fire“. Na stagei spôsobil doslova spúšť, loopoval si husľové slučky, klavír aj gitaru, a celé to pretkal sugestívnym pesničkárskym feelingom a nenaliehavou melanchóliou. Vystúpenie v dynamike nepoľavilo ani na chvíľu, a to aj napriek tomu, že Owen stál na skromnom stageiku sám. Pre pár desiatok ľudí, čo tam boli so mnou, by tento multi-muzikant vypustil aj dušu.
Jeho najnovší album Island obsahuje všetky elementy daného koncertu s tým, že na pomoc mu prišiel London Contemporary Orchestra. Určitá nenútenosť sa piesňami zakráda aj tu, s miernou dávkou minimalistickej klasickej nadnesenosti v prevažne akustických, klavírnych a gitarových kompozíciách. Ak sa sem-tam objavia bicie, fungujú skôr ako výrazový prostriedok než ako súčasť kostry skladieb. Výnimkou je A Bloody Morning, v ktorej počuť výraznejšie crashe a hravú klavírnu tému s najciteľnejším popovým presahom.
Na rozdiel od dávneho koncertu, albumu chýba pomyselná miera napätie aj určitej invencie. Nápady ale nie sú nosníkom Owenovho v poradí piateho albumu. Tým je všadeprítomná hutná atmosféra, nálada nasiaknutá rôznorodými emóciami. Pesničky sa lenivo prepletajú a hypnotické, jednotvárne ale nežné Pallettovo vokálne frázovanie upevňuje všadeprítomný a sofistikovane vystavaný meditačný mood. A niet divu: „This emptiness is a gift, I'm free to write the future, an empty man undefeated“ z krajne folkovej skladby Transformer hovorí jasnou rečou. Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla – vďačnosť aj fragmenty lákavého neznáma.
Za vrchol albumu považujem pieseň Fire-Mare. Ak táto skladba spĺňa parametre nadnesene znejúceho žánru „baroque-pop“, potom sa s radosťou stávam jeho nadšeným fanúšikom. Jednoduché akustické kilá kmitajúce tam a späť na pomyselnom metronome, uzemňujúce slákové pozadia a vokál nasiaknutý prekvapivou, ale o to viac potešujúcou nádejou. Takéto prekvapenia môžem.
Owen Pallett – Island (Domino, 2020)
bandcamp interpreta
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.