Články / Recenze

Rudi Zygadlo. Popri tom papal LSD.

Rudi Zygadlo. Popri tom papal LSD.

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 23.10.2012

Bezprizorné bujačenie elektronických žánrov je trochu otravné. Na dubstep sa už nedá pomaly pozrieť bez clony mastných vlasov a hipster okuliarov a na každý deň tak pripadá nová (de)forma s neutíchajúcou ozvenou dňa predošlého. Rudi Zygadlo, ako novodobý škótsky elektronický skladateľ, rozumne recykluje všemožné pozostatky dubstepu a iných, ktoré sú pre znesiteľnejšie prijatie roztriedené do chlievika post-dubstepu. V praxi to znamená, že nepríjemný feeling z elektricky vysekaných taktov a rozmixovaných hudobných plôch sa začína vzďaľovať pocitu naopak obutých drevákov. Namiesto toho smeruje k živému hlasu, pestrosti jeho foriem a - čo je najdôležitejšie - k osobnosti autora.

Rudi Zygadlo (ďalej len Rudi) je primárne spevák, s väčšou knižnicou ako egom. Pred dvoma rokmi sa rozhodol presťahovať do berlínskeho elektronického dúpä, kde namiesto vodky nasával atmosféru nemeckých skladateľských velikánov a predstavoval si, ako jedného dňa zloží skladby pre všetky múzy gréckej mytológie. Popri tom papal LSD. Do svojej hudby vnášal čoraz viac životných prvkov - klavír, harmoniku, zbor - a vytváral tak svojskú inteligentnú formu hudobného života napojenú na korene post-dubstepu. Romantickosť Rudiho albumu Tragicomedies tkvie však v tom, že pri jeho počúvaní na všetky predošlé žvásty zabudnete.

Úvodná klavírna balada Kopernikuss so zborovými variáciami Rudiho hlasu v pomalom tempe plynie spolu so dvíhajúcou sa oponou. Uzatvára ju pokojná klavírna pasáž preklikaná tichom, v ktorom počujete svoj vlastný dych. Rudi vchádza na scénu. Spieva o stratenej láske a prináša so sebou uragán klavírnych čiastočiek rozkrútených ako káča vo víre ozvien. Žiaden rytmus visiaci vo vzduchu, len občasný náznak klopýtajúceho rytmu. A má to silu, pretože skladba Melpomene (grécka múza spevu) odráža humánne zachádzanie s nehumánnymi prvkami. Elektronické úpravy nehrajú prím, ani nepredstierajú stromy v pozadí, ale sú organickou súčasťou celku. Vtip je v tom, že Rudi rozkladá a znovu skladá tieto fúzie tak, aby sa navzájom podporovali a vynikali. Má v tom poriadok.

V treťom tracku Russian Dolls sa ohlasuje rozpukaný takt a všadeprítomný klavír naberá barokové rozmery. Neustála hra s matrioškami hlasov je zrejme Rudiho hlavným číslom, pretože je prítomná v každej skladbe, ba niektoré pozostávajú len z pestrosti a čistoty hlasových prechodov (An Introduction).

Žiadna „ruka hore“ sa nekoná. Ani podprahové opakovanie rytmov a motívov do zblbnutia. Všetko je prešpikované kúzlom pokazenej hracej skrinky a Rudiho citom pre detail. Len tak sa dá vysvetliť ľahkosť a harmonické prechody nálad v skladbách.

Rudi má z toho srandu, moduluje nielen hlasy, ale i fyziologické posolstvá (au) a komické pohmkávanie - Domino Quivers.

Skladba nesúca motív serióznej životnej otázky má preto pri počúvaní poloúsmevný efekt. A to nech ste kdekoľvek. Rýchlosť a plynulosť, s akou Rudi mení kostýmy z tragických na komické je takmer nezachytiteľná. Vypĺňa tak všetok hudobný priestor, zahlcuje, ale neohlušuje svojimi miestami infantilnými až geniálnymi postupmi.

Zarážajúce sú tracky, v ktorých je dotyk elektroniky tak jemný, že dokáže rozcítiť a priviesť k myšlienkam na ktorýkoľvek objekt milosti nejedného ignoranta. Pokazená skrinka je zázračne opravená a vyludzuje rozprávkovo čistý zvuk (Persephone).

Rudi svoju temnú post-dubstepovú minulosť predstavuje v albume len okrajovo skladbami, ktoré už povychádzali na EP. Catherine a Variously Made Man (ktorá, mimochodom, patrí medzi moje obľúbené) so svojimi zappovskými vyhrávkami a ironickou harmonikou sú ukážkou Rudiho inteligencie a zmyslu pre humor. Ním aj uzatvára celý humbuk na javisku.

Farebnosťou a veselým cinkaním celebruje, lyrizuje a otvára stále nové dvere, ktoré vedu do tých, ktorými sme vošli. Kúzelné predstavenie. Zabudnite na chladnosť elektronického náručia. Rudi Zygadlo vás s albumom Tragicomedies prinúti prehodnocovať jesenné citové straty i nálezy, postrapatiť niekomu vlasy či napísať do obľúbeného časáku. A je to fešák!

Info

Rudi Zygadlo - Tragicomedies (Planet Mu Records, 2012)
http://rudi-zygadlo.tumblr.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace