Miroslav Ondřejíček | Články / Recenze | 19.11.2015
Ilúzia o českej gitarovej kapele, ktorá chodí pravidelne hrávať turné po Amerike, vám končí v momente, kedy si uvedomíte existenciu Please the Trees. Minulý rok, počas ich štvrtého turné, im odpadli dva z dvadsiatich piatich dohodnutých vystúpení a ich nenapadlo nič iné, ako sa zavrieť do štúdia. Vtedy ešte nevedeli, že do dvadsaťštyri hodín vznikne štvrtý album Carp.
Navyše to štúdio nebolo obyčajné. Volá sa High Bias, vlastní ho Chris Koltay a nahrávali v ňom napríklad aj Swans. Please the Trees prišli s vedomím, že nových skladieb majú v podstate dosť a všetko ostatné, ako sa ukáže neskôr, bude dielom improvizácie. V tomto momente je nevyhnutné vykríknuť, že čím bola skladba premyslenejšia, tým lepšie to s ňou vo finále aj dopadlo. Každú z ôsmych piesní si kapela zahrala dva krát naživo a bolo hotovo. Tou najzásadnejšou črtou, ktorú zo sebou tento postup priniesol, je nebývalá zvuková surovosť a priamočiarosť. V porovnaní s pokojným predchodcom A Forest Affair (2012) je to ten najzásadnejší posun, ktorý trojica združená okolo speváka Václava Havelku vykonala.
Tracklistu Carp dominuje tých päť skladieb, v ktorých napriek zjavnému zvukovému posilneniu celku zvíťazila ochota neskrývať hudobné nápady za masu zvuku úplne (All I Want to Do, A Song Is Its Own World, Missing Feeling Nothing, Not These Way a najlepšia, inštrumentálna S.E.K.). Tie ostatné, dlhšie songy (Suite F, Consider Death, Petr Humpal) doplácajú na to, že podstatnú časť dĺžky tvorí poloha, v ktorej sa v prvom rade experimentuje a improvizuje. Na čom v princípe nie je nič zlé, ale naozaj to treba dávať na oficiálny release? Je to rušivé a preskočenia hodné, aj keď v konečnom účtovaní tvorí Carp dobrý celok. Please the Trees nahrali album plný gitarovej presvedčivosti, ktorý je najlepším dôkazom toho, ako kvalitnými musia byť živé vystúpenia.
Sám som zvedavý, kedy sa aj na druhom brehu rieky Moravy (cháp na Slovensku) podarí niektorej z kapiel absolvovať pravidelné turné v Štátoch. Nehovoriac o tom, že Please the Trees si za desať rokov existencie dokázali spraviť také množstvo hudobných kamarátov, že možnosť nahrávať v najvychytenejších štúdiách je pre nich už skrátka samozrejmosťou. Odmena za roky driny máva rôzne podoby.
Please the Trees – Carp (Starcastic Records, 2015)
www.pleasethetrees.com
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).