Veronika Kubanková | Články / Recenze | 09.04.2014
Máte pocit, že o živote a smrti už viete všetko? Nie, pokiaľ vám o nich nerozpovedal Mark Kozelek. A nemusíte sa báť zbytočného mudrovania. Album Benji našťastie, nepotvrdzuje pravidlo, že kvantita prevláda kvalite. Hudobný workoholik Mark na najnovšom počine formácie Sun Kil Moon prekračuje všetky možné intímne zóny. V desiatich skladbách hľadá poéziu života i smrti svojich najbližších, vtipne komentuje večne zacyklené medziľudské vzťahy a tvárou v tvár vám porozpráva o nikdy sa nekončiacej melanchólií z nich plynúcej. Prúd slov nespútaných do rýmov nesie len mantrické opakovanie vybrnkávačiek a mrmlavý hlas Marka. Hudobný sprievod je v tomto prípade doslovný. Sprevádza všetky tie nevýslovné sračky a bolesti, ktoré sú absurdné a zábavné zároveň.
Sesternica Carissa otehotnela v pätnástich a jedno z jej detí ju našlo vracajúc sa z párty zhorenú na koberci. Lebo aeorosol je sviňa. To isté sa stalo na narodeniny Markovmu strýkovi, ktorý bol vodičom kamióna a rešpektovaným členom rodiny. Poviete si - a čo ja s tým? Mark všetky príbehy rozvíja majstrovskými prípoviedkami z detstva, útržkami večne uháňajúcej reality zamrznutej v snivom okamihu. Neskrýva sa za metaforami ani nejasnými narážkami, ale popisuje každodennosť zameniteľnú s tou vašou. Slová tak krásne tečú po prúde, ktorý sa vám veľmi ľahko dostane rovno do krvi. A krv je hustejšia ako voda. Korene každej rodiny sú prepletené svojím unikátnym spôsobom a práve výnimočnosť a nenahraditeľnosť jej členov Mark bez ostychu propaguje ako najdôležitejšiu životnú pravdu.
Medzi rôznymi narážkami na kľúčové hudobné diela jednoznačne kraľuje skladba I Watched the Film the Song Remains the Same. Jedná sa o hlboké vyznanie a obnaženie jeho pocitov, ktoré kráčajú od vďačnosti, pokory, ľútosti až po večnú fascináciu svetom hudby. Nie každý sa totiž môže a chce verejne v skladbe ospravedlniť chlapcovi, ktorému kedysi dávno na dvore rozbil hubu i okuliare. Akt duševného obnaženia Mark vykonáva so seba bičujúcou iróniou. Zaiste, nemožno s absolútnou istotou tvrdiť, že všetky príbehy sú pravdivé, ale ako už zopár kritikov po sliedení na internete trefne poznamenalo “you can’t make this shit up”. Čo je ale skutočné, sú účinky albumu, či už sa jedná o zahmlený zrak alebo pokojné melancholické dojatie. Mark Kozelek je výnimočný zjav, ktorý akoby doteraz nemohol uveriť tomu, že stojí na pódiu a ďakuje všetkým, ktorí mu skrížili cestu. Tak kedy ste naposledy volali svojej mame?
Sun Kil Moon - Benji (Caldo Verde, 2014)
http://www.sunkilmoon.com
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.
Klára Šajtarová 21.08.2024
Vycházející hvězda hardcoru a metalcoru z Oldhan County v Kentucky nenabízí žádné kompromisy – žádné čisté vokály, žádné přepálené refrény.