Články / Recenze

Puscifer: Nie všetky koláčiky z piesku sú na zjedenie!

Puscifer: Nie všetky koláčiky z piesku sú na zjedenie!

dana nadsena.m | Články / Recenze | 21.06.2013

Zmiešané pocity po vypočutí albumu nie sú žiadnou raritkou ani dierou do sveta hladných duší a uší poslucháčskych. Ale v prípade, že vnímate hudobnú ikonu ako bôžika vo svete psychadelických tripov na strunách plaviacich sa k metafyzickému tretiemu oku vo vašej hlave ako médiu na pokec s vesmírom, zmiešané pocity vo vás chŕlia jedna radosť. Totiž Maynard James Keenan je tak trochu blázon. Nie, on je čudák! Keď som ho videla prvýkrát na live zázname z festivalu a počula som vkrádajúce sa omamné tóny Sober a spôsob, akým prežíval každý zvuk narážajúci na brány priestoru, vravím si, to je psychopat. Yes!

Nie som jediné dieťa, ktoré by sa potešilo viac tomu, keby sa radšej venoval materskému metalovému kvartetku Tool, ktoré už viac ako šesť rokov neteší deti bonbónmi z rajskej záhradky. Ale Maynard okrem toho pečie pieskové koláče vo formácii A Perfect Circle, ktorá ostáva zamknutá v pieskovej veži, a od roku 2007 začína piecť koláčiky iného druhu a Puscifer opisuje takto: „Simply a playground for the various voices in my head, a space with no clear or discernible goals, where my Id, Ego and Anima all come together to exchange cookie recipes.“ Maynard, Maynard, používať hudbu ako ingredienciu, ako kečup do špagiet?! Pre dokonalý súzvuk gurmánskeho pôžitku sa pýši titulom winemaker a v Arizone, kde má okrem iného v pivniciach vlastné nahrávacie štúdio, sa nájde pár súdkov jeho vlastnej odrody vína, ktoré pestuje.

Takže od posledného chodu s grandiózo prichuťami dovezenými z rôznych námorníckych výprav, albumu Conditions of my Parole (2011), tu máme Dunkey Punch the Night, nuže zhrňme si, čo album obsahuje, a chemický rozbor azda pomôže chemickým reakciám aj v mozgu.

EP obsahuje sedem pieseniek, z toho dve cover nahrávky. Prvá, Bohemian Rhapsody, oukej, pocta Fredymu, chápem a podporujem, ale lopotiť sa s opočúvaným, rádiami tisíckrát hraným evergreenom bez prínosu? Hm. Neviem, čo tým chcel Maynard povedať. Naopak prevedenie Balls to the Wall, hoci vyznieva menej revolučne oproti Acceptu s neobrúseným nožíkom v krku frontmana a choreografickým variáciám gitaristov, Maynard rozpráva príbeh a cítite ho. So všetkými uväznenými vo vlastnom alebo cudzom svete, so všetkými trpiacimi šialenstvom zabíjania.

Posledné 3 songy sú reworkami toho, čo tvorí ostatok epečka, na ktorých spolupracovali rôzni elektro maníci.

Breathe a Dear Brother sú tie, na ktoré čakáte, keď viac ako po roku šéfkuchár donesie nový recept na koláč. Je chrumkavý a jete ho za horúca. Najprv s nedôverou pozeráte na neforemnú hmotu, ale keď enzýmy začnú rozpúšťať obsah v ústnej dutine, s preglgnutím sa stáva hmota súčasťou vás samých. Hlad, ako jednu z primárnych potrieb, ukája rytmus ako korpus, ktorý drží formu, gitara jemne šľahá penu, Maynardov vokál ohrieva temnotu tmavej čokolády a celé posýpa Carina Round jemne nasekanými lupienkami mandlí. Don’t forget to breathe. Ňom.

Čerešnička na záver – obal EPečka je bonus trackom číslo osem a je vizuálnym spracovaním môjho psychického rozpoloženia a chemického rozboru mozgu po doznení posledných tónov.

Info

Puscifer- Donkey Punch the Night (Puscifer Entertainment, 2013)
www.store.puscifer.com

Ak potrebujete opaľovací krém alebo zháňate joggingovú súpravu, navštívte Maynardovu stránku, určite sa pre vás niečo nájde!

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace