Články / Recenze

Sentiment si môžete nechať

Sentiment si môžete nechať

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 30.11.2012

Ako znechutiť polovicu svojho fanklubu? Ako primäť zarytých nadšencov naturálnej bolesti pokojne rozjímať nad elektro-folkovými baladami pri kozube? Všelijako. Vcelku interesantnú cestu si vybral Trent Reznor v druhom EP vedľajšieho elektro-experimentálneho projektu How to Destroy Angels. An Omen, na ktorom sa okrem stálej manželky Mariqueen Maandig a kolegu Atticusa Rossa podieľal i grafický dizajnér Rob Sheridan, ponúka na to, že obsahuje len 6 trackov, množstvo podnetov hudobných, emocionálnych i esejistických.
Napríklad - Je Trent pod papučou?
Nasvedčuje tomu mnoho faktorov: surovosť a paranoidné návaly hluku predošlej dosky zmizli a nahradili ich bendžá a nič nehovoriace hmkanie. Trentova náruživosť pitvať organické tóny a pochovávať ich v elektronickom háve prechádza do úzadia v návale ambientných plôch harmonických zvukov. Tak neviem. Našťastie sú Reznorove chiméry na jeho chrbte veľmi dobre uvelebené a čokoľvek, čo vyprodukuje, nesie jasný odkaz narušenosti, kvality, osobitosti a nonkonformizmu. Nie je tomu inak ani v elektronickom znamení An Omen.

Úvodná Keep It Together, ovenčená i pozoruhodným videoklipom, pomalým nahlodávaním rytmu a manželského spevu s občasným zabručaním gitary je len slabým odvarom toho, čím by mohla byť. Trent Reznor je však v temnote zorientovaný natoľko, že ju dokáže dávkovať v (ne)primeraných zhlukoch a jednotlivé čisté tóny v nej doslova svietia. Podľa logiky by jedným z nich mal byť i Mariqueenin anjelský hlas. Pri pohľade na ňu tisícero libíd zavzdychá, no jej hlasový prejav má výpovednú hodnotu kryštálovej misy na obednom stole. Z peknej misky sa nenaješ, jak sa hovorí, no Trent dokázal i z nej vyžmýkať maximum.

V skladbe Ice Age (a ani v iných) sa Marika v speve veru dvakrát nepretrhne, no práve v kontrastnom láskyplnom objatí zlovestných leptavých zvukov a ničotných textov vyniká jej anonymná krása. Opojnosť a silný sexuálny náboj však nemá na svedomí len jej dramatická jednoduchosť, ale najmä prirodzená desivosť démonických zvukov a hlasov prenesených z hlavy Reznora do minimalistických návratov industriálnych čias.

Tých plíživo pribúda v náladovej The Sleep of Reason Produces Monsters, ktorá okrem svojskej interpretácie Goyovho rovnomenného obrazu, ponúka presný prerod ambientných plôch do bližšie nešpecifikovanej hlukovej nočnej mory.
Nepríjemne príjemné vrcholí v najpodarenejšom tracku The Loop Closes. Nemocničné pípanie, ošklbané holé rytmy, dysharmónia a Trentov hlas („The beginning is the end, keeps comming round again“) sú za sprievodu priemyselných pazvukov vedené do grandióznej deštrukcie.
Posledná Speaking in Tongues je nádherným psychopatickým záverom mystických torz hlasov a elektronických záchvevov a dokonale zanecháva pocit nepokoja a predtuchy.

I'm a Huge Fan of Nine Inch Nails... Trent Reznor sprevádzal dospievanie mnohých jedincov, ale JA som mu rozumel(a) najviac... No, nie. Prehnané očakávania, predsudky a požiadavky bokom. Sentiment si môžete nechať. Album An Omen je výborným exkurzom do ľahších foriem elektronickej pitvy Trenta Reznora a jeho party a pôsobí ako ticho pred búrkou. A to poriadnou, dúfajme.

Info

How to Destroy Angels – An Omen (Columbia Records, 2012)
www.howtodestroyangels.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace