Peter Forgáč | Články / Recenze | 22.01.2015
Posledných pár rokov bolo, hlavne v rockovej hudbe, znamením niekoľkých veľkých návratov kapiel, ktoré v minulosti niečo znamenali. Niektoré z týchto comebackov boli úspešnejšie než iné, no viacmenej každý z nich sa pokúša aspoň o nejakú zmenu. Do tejto kategórie spadajú dnes už kultový Smashing Pumpkins, ktorí na konci roka prišli s doskou Monuments to an Elegy.
Potom, čo Billy Corgan od kapely odohnal postupne všetkých, ktorí mu pomohli ju presláviť, zostalo z nej už len meno. A keďže Corgan bral seba aj svoju hudbu vždy (príliš) vážne, tak aj jeho produkcia z posledných rokov je prinajmenšom „megalomanská“. Nový materiál je súčasťou projektu Teargarden by Kaleidyskop, ktorý začal v roku 2010 vydaním 10 skladieb po dvoch častiach (Vol. 1: The Songs for a Sailor, Vol. 2: The Solstice Bare) a pred dvomi rokmi vydaním „albumu v albume“ Oceania. Monuments to an Elegy je pokračovaním a jeho štvrtou časťou. Hudobne je spojením toho, čo sa dá nazvať alt-rockom s prvkami elektroniky.
Otváracou skladbou je Tiberius. Solídny začiatok, s ťažkými gitarami a melodickými zvratmi, podobné charakteristiky majú One and All, Monuments alebo posledná Anti Hero. Tie pripomenú lepšie časy Pumpkins, bohužiaľ ostatné songy, v ktorých už viac počuť elektronické prvky, pôsobia nevýrazne a fádne. Anaise!, Run2Me ani Dorian ničím nezaujmú a neprekvapia, mohli by sa nachádzať na ktoromkoľvek synthpopovom release. Svetlým momentom je ešte Drum + Fife, naopak sklamaním sú povrchné texty.
Monuments to an Elegy je stále gitarovým albumom, no Corgan gitarový zvuk využíva skôr ako doplnok. Chybajú výraznejšie riffy, celé to pôsobí, akoby sa snažil ísť čo najbezpečnejšou cestou bez rizika. Neprekvapí a aj lepšie skladby zapadajú do priemeru. Jedným z hlavných dôvodov bude fakt, že album je čisto Corganovým dielom, aj keď mu na bicích asistoval, trochu bizarne, Tommy Lee z Motley Crue. Monuments postráda energiu celej kapely, ktorá sa napríklad nedala uprieť platni Oceania.
V novom roku sa môžeme pripraviť na ďalšiu časť série v podobe releasu Day for Night. Corgan sa už stihol vyjadriť, že pôvodný plán na artový kus sa zmenil a nová doska má byť viac rocková. V to sa dá len dúfať, keďže na Monuments to an Elegy zostali Smashing Pumkins vo svojom tieni.
Smashing Pumpkins - Monuments to an Elegy (BMG, 2014)
www.smashingpumpkinsnexus.com
Jakub Veselý 21.11.2024
Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.