Články / Recenze

Za predpokladu, že Igorrr je človek

Za predpokladu, že Igorrr je človek

Roaming Shape | Články / Recenze | 15.02.2013

Chce niekto šialený experimentálny mix neuveriteľného množstva žánrov? Už štvrtá radovka Francúza Gautiera Serreho a.k.a. Igorrra bola pre mňa a pre iných prepnutých ľudí asi najlepší darček k minuloročným Vianociam. Hallelujah vyšiel 21. 12. 2012, čo hovorí samé za seba...

Igorrr kombinuje breakcore s black metalom, grindcorom a glitchom, ale miestami aj napr. jazzom, trip-hopom a barokovou klasickou hudbou + občasné náznaky folku z rôznych častí sveta. Napriek tomu, že Igorrr na prvý pohľad pôsobí chaoticky, je v skutočnosti matematicky presný a po viacerých posluchoch tvoria jeho albumy ucelené časti celého diela. To sa samozrejme týka aj posledného počinu, ktorý sa oproti Nostrilu (2010) posunul do iných vôd. Postavil som sa k nemu asi tak, že chcem (skutočne CHCEM) nejaký ďalší Tendon + niečo, čo sa aspoň vyrovná skladbe Pavor Nocturnus.

Prvé tri skladby znejú väčšinu času ako avantgardný black, k čomu neviem, aký mám mať postoj, ovládajú ma zmiešané emócie. Z môjho pohľadu sa všetko zlepšuje od štvrtej Cicadidae. Spolu s nasledujúcim songom Vegetable Soup predstavuje to najlepšie z albumu, presne to, čo som od nového Igorrra chcel a čakal – nové vrcholy šialenstva a kĺbenie nepredstaviteľných melódií zahraných na rôznych nástrojoch vrátane počítača a ľudského hlasu (za predpokladu, že Igorrr je človek). Najlepšia je na týchto dvoch songoch bláznivá hravosť, ktorú som si obľúbil aj na Nostrile a ktorá robí Igorrra jedným z najvýnimočnejších umelcov, akých poznám, a vďaka ktorej ma tak chytil za srdce. Ono totiž pod jeho hravosťou sa skrýva niečo iné, je to ako keď si klaun dá na tvár masku... Momentu nasleduje segment, ktorému ešte celkom nerozumiem. To je ten moment, keď si poviem, že mi niečo ešte uniká, nenastalo to uspokojujúce cvaknutie zapadajúceho mechanizmu. Inými slovami, až po posledný song Infinite Loop sa mi skladby zlievajú dokopy napriek tomu, že som albumu už dal niekoľko posluchov. Už menovaná posledná vec je (Igorrrovská) cybergrindovka, ktorá je veľmi uvoľňujúca po náročnej časti albumu.

Celkovo je Hallelujah iný, tvrdší (resp. metalovejší) a technickejší a to z môjho pohľadu na úkor atmosférického bohatstva, ktoré bolo do očí bijúce na Nostrile. Jedno je ale isté – skrýva s v ňom viac a teším sa, keď tieto zašifrované úrovne spoznám. Takéto ťažké a silné veci zostávajú s človekom roky, ak nie desaťročia...

(Oh, a nedá mi nevyzdvihnúť už tradične veľmi podarenú obálku.)

Info

Igorrr – Hallelujah (Ad Noiseam, 2012)
http://igorrr.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Úprimná láska k hudbe (Alfie Templeman)

Jakub Veselý 21.11.2024

Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT.

Spojit žánry a vysvobodit z melancholie (Jiný metro)

Magdalena Fendrychová 11.11.2024

Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.

Pořád překvapivý soundscape (The Necks)

Žofie Křížková 05.11.2024

Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.

Románek pozdního léta (Julia-Sophie)

Sára Prostějovská 28.10.2024

Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.

Rod se i přes nesnáze podařilo zachovat... (Rod Draka, druhá série)

Šimon Žáček 28.10.2024

Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?

Inšpiratívna periférna osmóza (JAMA 2024)

Lea Valentová 25.10.2024

Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.

Dekonštruovať tradície (Nathan Bowles Trio)

Michal Berec 05.10.2024

Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.

Ďalší výlet dovnútra (Kee Avil)

Richard Michalik 31.08.2024

Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).

Nádej na vyslobodenie emócií z masy chladného betónu (Jack the Hipper)

Jakub Veselý 30.08.2024

Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.

Kluci od velkých jezer z Ohia objevili svět (Cloud Nothings)

David Stoklas 27.08.2024

Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace