Roaming Shape | Články / Recenze | 11.12.2012
Collapse Under the Empire (majú rozkošné iniciálky) sú dvojčlenná (Martin Grimm & Chris Burda) kapela z Hamburgu, ktorá hrá veľmi zaujímavý a chytľavý post-rock. Vznikli roku 2007, odvtedy vydali štyri radovky, z ktorých posledná ešte horúca (vydali ju koncom októbra) sa volá Fragments of a Prayer.
Dôvod, prečo som ich post-rock nazval zaujímavým a chytľavým, je ten, že sa nedržia dnes už skoro mainstreamových instrumental postrockových šablón typu: „Spravme tam trojminutové ambientné intro a potom počas zvyšných 10 minút nabalujme gitary a bicie.“ (Čím takéto šablóny nechcem zhadzovať, ja stupňovanie atmosféry v skladbách vítam s otvorenou náručou). Robia si post-rock po svojom s kopou syntezátorov a jednoduchých, ale pritom emocionálne plných gitarových riffov. Miestami je ich hudba až do takej miery elektronická, až by som povedal, že je kombináciou IDM a post-rocku. Na Fragments of a Prayer majú ich songy priemernú dĺžku necelých päť minút, čo je v porovnaní s ostatnými postrockovými bandami, ktoré poznám, neslýchané. Dominuje v nich nemecká priamočiarosť, ak má byť skladba kľudná a skoro až ambientová, tak je proste taká, prípadne sa trošku nabalia jemné gitarky; ak má byť našlapaná, tak je od začiatku poznať, že sa bude stupňovať do surovejších výšin.
Atmosféricky sa dajú C.U.T.E. ale zaradiť do bežného post-rocku – ich skladby sú miestami snivé, inokedy zase úderné a naliehavé, miestami melancholické a skoro až depresívne, inokedy plné nádeje a lásky. Nie som si istý, aký mať k tomu postoj, lebo ich štýl hrania je síce v rámci tejto škatulky unikátny, ale keď sa Fragments of a Prayer človeku po tej zaujímavej inštrumentálnej stránke opočúva (čo sa časom stane s každou kapelou každému vytrvalému poslucháčovi), nezostane mu žiadna výnimočná atmosféra (nehovorím o zážitkoch, ktoré človeku môže ich hudba v spomienkach pripomínať), pretože sa dá hodiť do jedného vreca s ostatnými postrockovými počinmi – a tie pocity, tá výnimočnosť atmosféry v hudbe je to, čo ešte stále núti ľudí počúvať napr. Pink Floyd. Áno, ona im tá hudba ide od srdca, inak by skladby nemali zdaleka takú silu, ale trochu mi chýba niečo INÉ. Takže absenciu pocitovo nevídaného vnímam ako malé mínus.
V porovnaní s predošlým albumom Shoulders and Giants, ktorý vydali minulý rok, takmer nezmenili štýl. Práve naopak, tryská z nich, že si našli svoj sound a cítia sa v ňom ako doma. A pravdupovediac im to funguje. Možno aj to, že behom posledných troch rokov dokázali vydať tri albumy (nehovoriac o Epčkách, kompilačkách a singloch), svedčí o skladateľskej plodnosti, o hlave plnej nápadov a o chuti dať zo seba von všetky veci, ktoré robia ich hudbu takou, aká je. Holt keď už tá Múza kope, treba sa podvoliť... a písať a skladať a písať a skladať...
Collapse Under the Empire – Fragments of a Prayer
www.collapseundertheempire.com
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).
Jakub Veselý 30.08.2024
Názov Doomer Music je na mieste a album nám prináša pohľad do sveta, v ktorom sú ľudské emócie potlačené, kde môžeme vidieť len drsnú schránku panelových domov.
David Stoklas 27.08.2024
Final Summer je deska, ze které čiší životní síla a touha něco dělat. A dělat to navzdory příkořím.
Veronika Tichá 26.08.2024
V narativním songu Strašidla Toad Planet ukazují, že si dokážou pohrát i s funkovějšími melodiemi a nástrojovou kompozicí... Debut u Kabinet Records.